Králici a zajačikovia

Všetky existujúce plemená pochádzajú z jedného zoologického druhu - králika sivého (oryctolagus cuniculus). Zoológia zaraďuje divého králika do radu zajace. Spoločnou charakteristikou tohto radu je typický zubný vzorec s veľkými, stále dorastajúcimi, pármi hlodavých zubov. Najbližším príbuzným králika je zajac poľný. Pri pozornejšom porovnávaní vlastností králika a zajaca existuje mnoho rozdielov. Napríklad dĺžka gravidity je u králika 31 dní, ale u zajaca je to 44 dní. Králik váži okolo 2kg a zajac váži okolo 4kg. K rozdeleniu spoločných predkov došlo začiatkom treťohor. Králiky boli rozšírené v Amerike a Ázii. Do začiatku doby ľadovej už pravdepodobne obýval Európu. Počas doby ľadovej boli vytlačení na juh a juhozápad Európy. Ústupom ľadovcov králiky migrovali do strednej Európy. Poľa historických záznamov boli asi Feničania prvými ľudmi, ktorí zanechali správy o výskyte drobných zvierat, opisom zhodných s králikom. Grécky historik Polybios ich nazval cuniculus, čím vystihol ich norový spôsob života. V prvom storočí pred n.l. Riman Varro označil za domovinu králikov dnešné Španielsko. V časoch rímskeho impéria sa králiky rozšírili do oblasti, ktoré ovládali Rimania. Z tohto obdobia sa zachovali recepty na prípravu králika. Za vlády cisára Hadriána boli králiky symbolom na strieborných a zlatých minciach.
    V roku 1859 bol vypustený párik králikov na austrálsky kontinent. O 30 rokov dosiahla populácia králikov v niektorých oblastiach 20 miliónov kusov. Vláda vynaložili veľké úsilie a veľa financií na zníženie ich stavu.